Týždeň Sedmiborca

Ráno ma prebudilo nadšené pokrikovanie mojich spolubývajúcich.
S nechápavým pohľadom som sa posadila na posteli a v tom sa so smiechom ozvala jedna z nich:
“Nehovor, že si na to zabudla!”
“Na čo som nemala zabudnúť?” opýtala som sa. No odpovedať ani nemusela, pretože v tom mi to došlo. “SEDMIBOJ!” vykríkla som.
Dievčatá sa začali smiať ešte viac a tak som si za ich smiechu obliekla sedmibojársky dres, z nočného stolíku som si zobrala prútik a namierila som si to do arény.
Cestou sa k nám hrnuli ďalší ľudia z Nebelvíru.
V kolejke som sa stretla s Annie, ktorá vyzerala  omnoho viac kľudnejšie než ja. S úsmevom mi podala veľkú čokoládu a spoločne sme sa vybrali splniť predposlednú úlohu.
Na tribúnach šialene vykrikovali rôzne slogany a to ma dosť povzbudilo.
Po vstupe do arény mi zmizol úsmev z tváre a nadšenie vystriedala panika.
“Toto je snáď nočná mora!” skríkla som a tajne som dúfala, že sa zobudím.
Ale márne - bola to realita.
Predo mnou stáli maľované krížovky.
Môj nepriateľ číslo jedna.
Postrach mojich snov.
Každé kolo som dúfala, že ma to minie, ale neminulo. Očividne.
Neostávalo mi nič iné, len sa konečne postaviť strachu.
“Si predsa levica! Si v Nebelvíru, musíš byť odvážna!” spomenula som si na slová od Melisy.
Zhlboka som sa nadýchla a pustila som sa jej riešenia.
Čo to som vedela z kníh, ale princíp mi nikde nešiel do hlavy.
Našťastie to bola malá krížovka, takže sa na nej dalo veľmi rýchlo pochopiť, ako sa to rieši.
Po menšom boji som ju mala úspešne za sebou.
“Óóó môj bože!” zízajúc som vošla do 2.lokácie.
Tam na mňa žmurkala ďalšia maľovaná krížovka. Ale bola raz tak veľká ako tá prvá a tiež tam bolo ešte viac čísel, čo ma desilo.
Na ukľudnenie som si musela dať ďalšiu čokoládu.
Po úspešnom vyriešení aj druhej lokácie, som so zatajeným dychom nazrela do 3.lokácie.
Pre istotu som sa psychicky pripravila na najhoršie.
A ešteže tak!
Je snáď jasné, že ma tam čakala ešte väčšia krížovka.
Pozbierala som zvyšné sily a už celkom naučená som touto lokáciou preletela.
Výsledný čas nebol zrovna povzbudivý, ale u mňa je úspech, že som sa dostala vonku.
Po prečítaní kreatívnej úlohy mi prišlo trochu nevoľno, pretože okrem pár hier som nikdy žiadnu nehrala.

Večer môj beznádejný pocit vystriedal nápad.
V hlave mi to šrotovalo o sto šesť a do rána som mala celú kreatívnu časť vymyslenú.
Na druhý deň ma nadšenie z úspešne zdolanej praktickej časti a vymyslenej kreatívnej, prešlo.
Uvedomila som si, že okrem sedmiboja ma čaká aj kopa úloh a termín odovzdania sa kráti.
Okrem úloh ma čakal aj famfrpál.
Musela som poctivo trénovať, lebo v sobotu nás čakal už druhý zápas.
Nevedela som čo skôr a tak som nerobila nič, len som sa bezcieľne potulovala po hrade.
V piatok som už ale musela s niečím začať a tak som sa vrhla na výrobu svojho plánku do kreatívnej časti.
Myslela som si, že to zaberie len pár hodín, ale mýlila som sa.
Hru som dokončila až neskoro v noci a vyčerpane som odpadla do postele.
Pri predstave, že za necelé dva dni musím napísať všetky úlohy, na ktoré som dva týždne kašlala, sa mi chcelo plakať.
No neostávalo mi nič iné.
Po vyhratom zápase nad Mrzimorom, som bola nútená do noci sedieť nad knižkami a písať úlohy.
V nedeľu ráno som už mala väčšinu napísanú, no musím sa priznať, že ich kvalita stála za...nič. Ale hlavné bolo, že boli a to sa musí oceniť.
Večer som už mala všetko napísané a ostávalo mi len dopísať pravidlá k hre a poslať celé vypracovanie porotcom.
Ale znovu som sa mýlila, keď som si myslela, že napísať pravidla bude ľahšie než vymyslieť hru. Sedela som nad tým celé hodiny a mordovala som sa s tým viac, než pri praktickej úlohe.
Tesne pred polnocou sa mi to podarilo skompletizovať a odoslať.
Vydýchla som si a od vyčerpania som zaspala priamo v kolejke medzi knihami.


Dobré je, že už o pár týždňov budem mať konečne chvíľu kľudu a budem si môcť užívať krásne leto naplno.

Komentáře

Jméno
Nadpis
Text
Kolik je 9 + 4 (slovem)?
Akce

Přehled komentářů


Kolejní časopis Nebelvíru školy Hogwarts.cz