Nebelvírská ZOO aneb naši mazlíčci u mudlů II.

No a vlastne keď bola malá, bála sa byť sama v izbe. Všade za nami chodila, ako taký zvonček, a keď sa stalo, že nás nevidela vojsť do druhej miestnosti, spustila "mňaukot". Rada by som podotkla, že naše mačky sú tak trošku pokazené.            Izza nevie mňaukat, často len otvorí pusu, že obraz by bol, ale zvuk chýba. Takže mňaukanie je v jej podaní pazvuk slabik "me" alebo "ma".

No a keďže musela byť stále s nami, tak sme ju začali o niečo viac ťahať po rukách alebo pleciach a slečna si na to zvykla. Doteraz robí to, že príde postaví sa na zadné prednými labkami sa o teba oprie a natiahne, aby ti dala najavo, že ju máš zobrať na ruky. Alebo ti z ničoho nič skočí na plecia, kde si ľahne.

Vo zverimexe, kde sme chodili Izzinke kúpiť niečo fajné, a po cvrčky, sarančatá a myši pre ostatné zvierata, tak tam pracovala jedna moja známa, ktorá má kocúra, ktorý chodí aj dnu aj vonku. No a jedného dňa sa ten kocúr vrátil z vonku s dvoma malými mačatami. A keďže jej partner je alergický na mačky, a v takom počte už mu to nerobilo dobre, tak sme sa na nich išli len "pozrieť". Riška bola veľmi plachá a keď sme ju doniesli domov, zaliezla za prvú škatuľu alebo radiátor. Bolo to v období, kedy sme sa sťahovali, takže škatule boli vážne všade. Popravde vtedy sme si mysleli, že si k sebe asi nenájdeme cestu a že budeme mať mačku, o ktorej vieme že niekde v byte je, ale nevidíme ju. 

Izza veľmi zle zvládala, že nie je jedináčik. Odháňala ju od seba a prskala. Pamätám si, že sme ju museli kŕmiť len granulami, lebo inak by Riška ostala hladná. Všetko čo sme jej dali fajné, tak jej Izza vyjedla. Ale vďaka tomu, že Riška bola zvyknutá na to, že boli dve, tak sa nenechala odbiť a vďaka tomu, že si našla cestu práve k Izze, tak pochopila, že sa nás nemusí báť.

No ešte máme tretiu mačku Fifi. Tú som si doniesla domov s tým, že som ju našla pred prácou. Myslela som si, že sa niekomu stratila, takže u nás mala byť len dočasne. No nikomu nechýbala. Tak sme sa ju rozhodli posunúť ďalej, ale keď už sa niekto ozval, tak sme povedali, že ostáva u nás. No a teraz by som sa rada v rýchlosti dopracovala k tomu, že máme pokazené mačky. Izza nevie mňaukať,  je to hrozná herečka. Vždy keď k nám niekto príde, tvári sa aká je pani domu, aká je to drsná mačka, ako ju nemôžeš ani pohladkať. Ale keď prídeš domov a nepohladkáš ju, tak sa oduje a doteraz robí to, že sa nacucne niekde za krkom a začne dudlať. No a Riška si dokáže otvoriť skriňu, ale akonáhle privrieš dvere, bude kričať,  ze nevie prejsť a máš ich otvoriť, a to tam pritom má priestor na to, aby prešla. No a hrozne slintá. Boli sme s tým aj u veterinára, ale niektoré mačky to tak majú, takže Riška, keď sa príde mojkať a je šťastná, tak začne slintať ako bernardín. A keď jej povieš "bošu" natiahne k tebe hlávku, aby si jej dala pusu na čelo alebo ti otrie nos  o tvoj. No a Fifa, ona nevie padať na labky. Tu musíš vždy pekne položiť, lebo keď ju odniekiaľ zhodiš alebo pustíš na zem, aj keď len s pol metra, vždy spadne na hlavu. Niekedy spí tak tvrdo, že si neuvedomuje, že je hore a potom sedí, pozerá a trčí jej jazyk.

Jako další nám své krásné mazlíčky představí Denvlad Zborames:

Mám dohromady šest kočiček, jmenují se Alt, Suri, Buba, Doris, Turek a Favoritka. 

Alta jsem si pořídila po smrti táty. Viděla jsem inzerát na FB, že hledá nový domov po smrti svého panička. Bubu mám od své nehtařky, dělal ji naschvály a nechtěla ho. Suri se nastěhovala ke známým, kteří si ji nemohli nechat a Buba potřeboval parťáka přibližně ke svému věku. Doris jsem si přivezla od babičky. Turka a Favoritku porodila Suri. Altovi je 13, Bubovi 3, Suri 2, Doris bude v červnu rok a Turkovi a Favoritce bude v srpnu rok. Alt je závislák na mě a je to neurotický dědeček. Buba je svůj, ten chodí domů se jenom najíst a vyspat. Málokdy se mazlit. Suri to samé. Doris je umazlená kočička, která spí s námi v posteli. Turek a Favoritka, to jsou raubíři, kteří dokážou obrátit barák vzhůru nohama. Tady jsou fotečky:

Další, kdo se s námi podělil o krásného mazlíčka je madam Eillen McFir Elat: 

A závěrečnú dávku kočičí roztomilosti nám ukáže naše šéftlapka Niobé Taíny:

A to by bylo pro dnešek vše. Klidně do komentářů napište, jaké mazlíky máte vy doma, milí čtenáři. Je opravdu nádherné, jak jsou zvířátka důležitou součástí našich životů a jsou to opravdoví přátele. 

Pro Lví tlapou
Ema Talia