Ako vznikol 1. Apríl?

Ráno ma prebudili prvé jarné slnečné lúče. Nadšene som vyskočila z postele a ešte v pyžame som zliezla do kolejky. Hneď pod schodami som však stúpila na niečo klzké a skončila som na zemi. Všetci sa mi okamžite začali smiať a vykrikovali "1.Apríl!".

Šúchajúc si svoju sedaciu časť tela som odpochodovala rovno do knižnice.

Celá cesta bola ako prekážková dráha, pretože na každom kroku na mňa číhala nejaká lumpárna.

Najväčší úspech mal asi náš "najmilovanejší" duch Zloduch, ktorý na mňa vyskočil z brnenia pri jednom zo schodísk a "chytil" ma za nos so slovami "Mám tvoj frňák!"

Keby to šlo, prisahám, že by som mu ublížila.

Po ťažkom boji som sa však nakoniec predsa len dostala do knižnice a zvalila sa na najbližšiu stoličku.

"Pfuuu!" ozvalo sa mi spod stále boľavých partii až som vyskočila ako na ihlách. Spoza políc sa ozvalo tlmený smiech a ja som si všimla, že na stoličke bol prdiaci vankúš.

Naštvane som ho hodila na stôl a mračila sa na vzduch okolo seba.

V tom ma napadla myšlienka.

"Ako to celé vôbec vzniklo?" a tak som sa začala hrabať vo všetkých knihách, no nikde som nič nenašla. Po chvíli mi padol zrak na jeden starý výtlačok muklovských novín a tak som sa doňho začítala.

"Prvý apríl sa v minulosti vo viacerých kultúrach oslavoval v podstate ako príchod jari. V starovekom Ríme sa tento sviatok nazýval Hilaria a bol zasvätený božstvu menom Attis, ktorého kult pochádzal z maloázijskej Frýgie.

Slávnosť sa nazývala aj Festum stultorum, teda sviatok pochábeľov. Trval od 25. marca a vrcholil prvého apríla

Tradíciu Dňa bláznov však možno hľadať aj vo vzdialenejšej kultúre - až v Indii, kde sa od 30. marca do 1. apríla konali slávnosti Huli, vyznačujúce sa veľkolepými karnevalmi a maskami. Ľudia museli vypĺňať rôzne nezmyselné príkazy a ak nevedeli vtipne reagovať či nepochopili, že ide o žart, vyvolávali v okolí salvy smiechu a nazývali ich bláznami osláv."

Preletela som očami celý článok a zastavila som sa ešte na jednej zaujímavosti o ktorej som nemala ani najmenšieho tucha.

"V stredoveku takmer celý západný kresťanský svet oslavoval príchod nového roka práve na jar, v blízkosti tohto dátumu. Slávnosti boli prevzaté zo starorímskych - respektíve na začiatok apríla pripadali Veľkonočné sviatky, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V roku 1582 zaviedol pápež Gregor XIII. reformu juliánskeho kalendára a príchod nového roka sa presunul na 1. január. Ako prvý panovník prijal gregoriánsky kalendár francúzsky kráľ Karol IX. roku 1564, presunul oslavy príchodu nového roka na 1. január, takže 1. apríl zostal už iba ako sviatok žartov a veselosti. "

Po dočítaní, som zavrela časopis a chvíľu som len tak civela do nikam. V tom som však dostala skvelý nápad!

Vybehla som do kolejky, kde našťastie nikto nebol a nalíčila som zopár pastí.

Potom som si v kľude sadla a čakala som, kto sa nachytá.

A to si viete predstaviť tú srandu, keď váš spolužiak beží do spální a v tom sa zamotá do lepiacej pásky. A čo taká fólia na záchode? Či zubná pasta v sušienkách? Prehodiť nápisy na záchodoch?

Zákerne som sa smiala na všetkých, ktorých sa mi podarilo nachytať.

Ale ako sa hovorí "Karma je zdarma" a tak som si nejakými žartíkmi musela prejsť aj ja.

Večer sme sa všetci skvelo zabávali na tých žartoch, ktoré sme vymysleli.

Zdroj muklovského časopisu: https://www.cas.sk/clanok/4170/aj-den-blaznov-ma-svoju-historiu/