To je on, môjho srdca šampión!

Chvatne za sebou zabuchnem dvere. V predsieni skopnem z nôh topánky a pošlem ich do kúta. Bundu ledabolo zavesím na vešiak. Načo sa zbytočne zdržiavať?

Do bytu sa vrútim ako veľká voda.

„Ahoj!“ húknem na pozdrav, keď šprintujem cez obývačku, aby som bola čo najskôr vo svojej izbe.

„Nejdeš jesť?“ volá za mnou mama. Presne si viem predstaviť, ako nechápavo krúti hlavou.

„Ešte nie, potom prídem,“ zakričím a zavriem za sebou dvere svojho malého kráľovstva.

Ani sa neprezlečiem, akurát si vyzlečiem nohavice. Hodím sa na posteľ a vleziem pod perinu. Takto to mám najradšej...

Nemôžem už strácať ani sekundu. Harry na mňa čaká. Už sa neviem dočkať, kedy sa ponorím do jeho dobrodružstiev a budem môcť prežívať všetko spolu s ním. Čo na tom, že som tie knihy čítala už niekoľkokrát... S Harrym sa nikdy nenudím a zakaždým zažijem a objavím niečo nové a originálne.

Harry je muž môjho života. Ako jediný ma doteraz nesklamal (okej, tak fajn, párkrát áno, ale všetci sme len ľudia a on nie je výnimkou...), ako jediný so mnou zostáva po celé tie roky a je tu pre mňa vždy, keď to chcem a potrebujem. Škoda, že je to fiktívny hrdina, presne takého chlapa by som raz v budúcnosti potrebovala. Ja by som mu na oplátku pomohla zbaviť sa všetkých démonov a žiť šťastný a spokojný život.

Zahĺbim sa do knihy a absolútne nevnímam okolie. Vo chvíli, keď som uprostred toho najnapínavejšieho – rozuzlenia celej záhady o vrahovi, ktorý na miestach činu zanecháva snehuliakov,  vrúti sa do mojej izby brat. „Snehuliak prichádza!“ skríkne a vytrhne mi knihu z rúk. Skoro som dostala infarkt!

„Mama ti odkazuje, že máš ísť večerať,“ uškŕňa sa na mojom vydesenom pohľade. „A vyzerá byť dosť nabrúsená, tak by som to neriskoval tým tvojím obvyklým o chvíľu alebo potom. Tak makaj zdvihnúť zadok a hybaj do kuchyne. Už naberá na taniere.“

„Ok, hneď prídem,“ zamumlem a zdvihnem knihu zo zeme. Zabila by som ho. On mi to normálne vytrhol z ruky a hodil na zem! Moju knihu! A ešte sa mi to kvôli nemu celé zavrelo...

Naštvane listujem stránkami a hľadám tú správnu, zatiaľ čo brat stále stojí pri dverách a s rukami prekríženými na hrudi čaká. „Večera,“ uškŕňa sa tým svojim úsmevom mám niečo za lubom.

To nie je fér. Nedovolia mi ani dočítať kapitolu. Namiesto toho musím... Počkať, čo to povedal? Večera?

Neveriacky sa rozhliadam okolo seba. Naozaj, vonku sa zotmelo, a hodiny na nočnom stolíku ukazujú krátko pred siedmou večer. To kedy stihlo uplynúť takmer päť hodín?

Nuž, pri dobrej knihe a s dobrými postavami čas letí neskutočne rýchlo.

Utekám do kuchyne, rozhodnutá zhltnúť večeru a vrátiť sa k Harrymu. Tú knihu ešte dnes dočítam. A zajtra ma čaká ďalší diel.

Harry Hole je prosto najlepší.

Autorka sa dištancuje od akejkoľvek podobnosti s realitou.